Jedlo ako terapia 1 – o tom, ako sa všetky choroby začínajú v črevách

Mgr. Bibiana Naďová

„Všetky choroby sa začínajú v črevách.“ Hippokrates  

Ľudský mozog váži len niečo vyše jedného kilogramu a je v ňom viac ako 150 000 kilometrov ciev. Našli by ste v ňom viac neurónov, ako je hviezd Mliečnej cesty. No a zároveň je to aj najtukovejší orgán v našom tele.

Tuk ako najväčší strašiak dnešných čias

Pre jednu jedinú mylne interpretovanú americkú štúdiu a nasledujúce reklamné kampane postavené na jej dezinterpretácii sa tuky dostali na zoznam zakazaných potravín. Sú stále považované za nepriateľa zdravia, za príčinu obezity a srdcovo-cievnych ochorení. Kým sme však v strave nemali prebytok sacharidov, s tukmi problém nebol. Ani s obezitou, ani s cholesterolom. Veľkou pravdou je, že v prírode nenájdeme potravinu, v ktorej by boli výrazne zastúpené cukry aj tuky. Spojenie tukov a cukrov je tá najhoršia možná kombinácia, akú môžeme do svojho tela dostať.

Tuky sú energeticky bohaté a signalizujú sýtosť, no cukry spôsobujú, že sme stále a opätovne hladní. To je dôvod, prečo sa vieme keksov a cukrov nekontrolovateľne prejesť. Je pravda, že jesť cukry bez tukov je menšie zlo. Prečo si však máme vybrať menšie zlo, ak má cukor toľko ďalších nepriaznivých vplyvov na naše zdravie? Ak sa vzdáme sacharidov a energiu budeme prijímať predovšetkým z kvalitných a zo stabilných tukov, nevyberieme si menšie zlo, ale stabilné riešenie svojich problémov.

V článkoch Jedlo ako terapia sa budeme venovať téme, ako vplýva proces trávenia a zápalový proces v črevách na psychomotorický vývoj našich detí, ale aj dospelých. Ide o ústrednú tému svetových odborníkov, ktorí sa venujú psychickému zdraviu obyvateľov našej planéty. Odborné štúdie amerických, nemeckých, anglických aj našich odborníkov, ako sú Dr. Campbell-McBride, Dr. Perlmutter, Dr. Wakefield či MUDr. Smíšková, poukazujú na to, čo môže stáť za obrovským nárastom chorobnosti obyvateľstva. Všetci sa zhodujú na jednom. Žalúdok a črevá sú malý mozog, ktorý je úzko spojený s veľkým mozgom a vo vzájomnej symbióze udržiavajú telo a myseľ v zdraví a pohode.

Ale začnime pekne od začiatku.

Črevná flóra

Črevná flóra nie je orgán, vytvára sa nám až po narodení. Črevný systém plodu je ešte dokonale sterilný. Prvé baktérie sa do čriev dostanú z pôrodného kanálu matky. Črevná flóra sa následne vyvíja do tretieho roku života prostredníctvom požívanej potravy. Z tohto hľadiska je veľmi dôležitá úloha materského mlieka. Črevná flóra sa buduje postupne a je z tretinovej časti rovnaká u každého človeka. Vedecky je známych viac ako tisíc kmeňov črevných baktérií – vedci inštitútu Vall d’Hebron Institute of Research (VHIR) nedávno definovali ďalších 500 kmeňov, ktoré boli predtým neznáme, pričom 10 najčastejších z nich sa nachádza v každom z nás. Toto zistenie je dôležité, pretože nám poukazuje na skutočnosť, že ich priebežný prísun je nevyhnutný na posilnenie,respektíve regeneráciu črevnej flóry.

Mikroflóra čriev sa delí do 3 skupín:

1) Esenciálna alebo benefičná flóra – najdôležitejšia a najpočetnejšia skupina u zdravých osôb. Nepoškodená a funkčná sliznica tráviacej sústavy je totiž pokrytá vrstvou benefičných baktérií, ktoré tvoria prirodzenú bariéru pred patogénmi. K najznámejším patogénom patria bifidobaktérie, laktobaktérie, propionobaktérie, peptostreptokoky, enterokoky a E. coli. Tieto patogénne baktérie svojou činnosťou uvoľňujú množstvo toxínov, menia pH prostredia v tráviacom systéme a tým ho poškodzujú.

Benefičná flóra sú baktérie, ktoré majú schopnosť uvoľnovať antibioticky, antifungálne a antiviroticky pôsobiace látky, ktorými narušia membrány vírusov a baktérií a zároveň stimulujú imunitný systém. Prirodzená črevná flóra je schopná neutralizovať uvoľnené toxíny, upraviť pH prostredia a udržať pod kontrolou činnosť patogénnych baktérií. Do čriev novorodenca sa dostanú z pôrodného kanálu matky. (Tu vyvstáva otázka, aké dôležité je, aby matka pred pôrodom absolvovala vyšetrenie pôrodných ciest a pripravila tak pre svoje dieťa správne baktérie, ktoré mu zabezpečia zdravý črevný systém, a teda aj zdravý nervový systém.

2) Oportunistická flóra – veľká skupina mikróbov v rôznom počte a v rôznej kombinácii. V zdravých črevách je ich počet obmedzený a prísne kontrolovaný benefičnou flórou. Ak sa vymknú spod kontroly, môžu spôsobiť oslabenie imunity, a v tom prípade ajrôzne choroby.

3) Prechodná/tranzitná flóra – sem patria mikróby, ktoré denne zhltneme s potravinami a nápojmi. Ak črevá chráni benefičná flóra, tieto baktérie nemajú šancu nič spôsobiť, ak však benefičná flóra zlyhá, môžu spôsobiť chorobu.

Prečo je veľmi dôležité mať v črevách správne baktérie?

Správne baktérie, t. j. benefičná flóra, poskytujú fyzickú bariéru a pracujú proti útočným patogénnym mikroorganizmom, parazitom, toxínom, chemikáliám či iným škodlivým látkam vylučovaním látok, ktoré sú podobné antibiotikám. Ďalej vylučujú antifungálne a antivirálne látky vrátane sufraktínov, ktoré rozpúštajú membrány vírusov a baktérií a vyzívajú imunitnú sústavu na reakciu zodpovedajúcu útočníkom.

Navyše vypúštaním organických kyselín tieto benefičné baktérie znižujú pH v okolí stien čriev na 4,0 – 5,0, čím sa toto kyslé prostredie stáva veľmi nevhodným na rast a aktivitu patogénnych mikróbov, pretože si vyžadujú oveľa zásaditejšie prostredie. Zdravá črevná flóra je schopná neutralizovať fenol, skatol, xenobiotiká a množstvo iných toxických látok, zneškodňuje histamíny a odvádza ťažké kovy a iné jedy.

Črevné klky

Črevné klky (villi intestinales) sú pre správne fungovanie črevného systému nesmierne dôležité. Týmito prstovitými výbežkami je pokrytá sliznica tenkého čreva. Sú tvorené enterocytmi, prostredníctvom ktorých dochádza k vstrebávaniu látok. Enterocyty sa neustále obnovujú, tie najmladšie vznikajú na báze klkov, postupne putujú až na vrchol klku, kde sa odlúčia a rozpadávajú. Životnosť klku je dva dni. Ak by sa v čreve nenachádzali benefičné baktérie, proces tvorby a obnovy by sa výrazne predĺžil, čím by zároveň došlo k poškodeniu ich tvorby a dozrievania.

Takéto bunky by potom neplnili svoju funkciu v procese trávenia a uvoľnovania tráviacich enzýmov. Poškodené klky zároveň nie sú schopné ani vstrebať dostatočné množstvo živín do organizmu a zabezpečiť potrebnú výživu. Ak by benefičné baktérie zdravej flóry neudržiavali pod kontrolou patologické mikroorganizmy, veľmi rýchlo by došlo k poškodeniu a znefunkčneniu sliznice čreva.

Čo sa deje, ak nemáme v čreve správne baktérie?

Ak sú benefičné baktérie v črevách poškodené a premnožia sa baktérie z oportunistickej alebo tranzitnej flóry, črevná stena je vystavená útoku čohokoľvek, rôznym baktériám, parazitom, jedovatým látkam, ktoré sú schopné veľmi poškodiť tráviacu sústavu a spôsobiť chronický zápal jej stien.

V praxi to môžeme vidieť medzi našimi klientmi, ktorí si cielene vyberajú len určité typy jedál. Sú to jedlá plné sacharidov (cukru a škrobov), gluténu a kazeínu a klienti odmietajú čokoľvek iné. Pri prechode na inú stravu majú preto bolesti brucha a je im zle. Môžu mať horúčku a môžu vracať. To sa deje práve preto, že baktérie z oportunistickej flóry nedostanú živiny a začína sa boj o prežitie. Baktéria proti baktérii. Tie, ktoré živiny nedostávajú, pozvoľna vymierajú a na stenu čriev sa postupne začne usádzať zdravá skupina esenciálnych baktérií, ktorá črevný systém, a teda časom aj nervový, uzdraví.

Najčastejšie prejavy poškodenej črevnej flóry sú reflux, zápcha, hnačka, nafukovanie, bolesti brucha, tmavé kruhy pod očami, nechutenstvo, prejedanie sa, únavový syndróm, problémy s pleťou, vypadávanie vlasov či malinké vyrážky na ramenách.

Správne fungujúca črevná flóra

Správne fungujúca črevná flóra sa podieľa na syntetizovaní niektorých vitamínov a výživných látok, ako je napríklad vitamín K, kyselina pantoténová, kyselina listová, tiamín, riboflavín, niacín, pyridoxín, kyanokobalamín, ale aj rôznych aminokyselín. Ak nám správne funguje trávenie, nie je nám po jedle ťažko, nenafukuje nás, nemáme kŕče ani plyny. Telo si vezme z prijatej stravy všetky potrebné živiny a my z toho len prosperujeme. Nie nadarmo sa vraví, že sme to, čo jeme.

Poškodenie benefičných baktérií

Ako každý živý organizmus aj benefičné baktérie tráviaceho systému majú svoje limity vitality. Ich správna funkcia a vitálnosť je najčastejšie poškodzovaná antibiotikami, analgetikami, steroidmi, antikoncepciou, neuroepileptikami a nesprávnou stravou ako bielym cukrom, nedostatkom ovocia a zeleniny či nedostatkom vlákniny, ochoreniami, stresom, nedostatkom oddychu a spánku či znečisteným životným prostredím.

Výsledkom narušenia črevnej integrity sú zápalové ochorenia, celiakia, Crohnova choroba, diabetes II, psychické poruchy, reumatoidná artritída, ulcerózna kolitída a mnohé iné. A navyše, ak je črevná flóra poškodená, prepúšťa do krvného obehu množstvo nebezpečných látok, ktoré majú zlý vplyv na nervovú sústavu, a tým aj na jej dozrievanie.

ČO BY STE MALI VEDIEŤ
Dôležité informácie o fungovaní črevného systému

Tráviaca sústava človeka sa skladá z orgánov tvoriacich tráviacu rúru:

• ústnej dutiny,
• hltana,
• pažeráka,
• žalúdka,
• tenkého čreva
• hrubého čreva,
• konečníka a doň ústiacich veľkých a malých žliaz.

Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry.

Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány:

• veľké slinné žľazy,
• podžalúdková žľasa,
• pečeň.

Hlavné funkcie tráviacej sústavy možno rozdeliť podľa typu výkonu:

• príjem potravy
• trávenie
• vstrebávanie
• odstraňovanie nestráviteľných odpadových látok

Všetky tieto procesy sú riadené neurogénne a humorálne prostredníctvom hormónov, ktoré sa tvoria priamo v tráviacej sústave.

U človeka sa tráviaca sústava začína v ústnej dutine. Zuby rozdrvia prijatú potravu a narušia jej bunkové steny. Tým umožnia tráviacím enzýmom lepšie štiepenie jednotlivých zložiek potravy.

Existujú tri slinné žľazy – podsánková, podjazyková a príušná slinná žľaza –, ktoré vylučujú sliny, čím sa začína enzymatické štiepenie škrobu (cukru). Jazyk tráveninu premiešava a formuje.

Z ústnej dutiny prechádza potrava do pažeráka a potom do žalúdka. Doň sa prostredníctvom svalových sťahov vtlačí potrava v priebehu niekoľkých sekúnd.

Žalúdok je akýmsi svalovitým „vakom“ s obsahom ca 1,5 litra. V žalúdku je silne zvrásnená sliznica s veľkým počtom žliazok. Žľazy vylučujú rozličné enzýmy, ktoré podporujú trávenie a prijímanie živín. Trávenina následne prechádza do tenkého čreva. V ňom prebieha najdôležitejšia časť trávenia. Tenké črevo má tri časti:

• dvanástnik (je dlhý asi ako 12 prstov uložených vedľa seba),
• lačník (pri pitve je prázdny, teda „lačný“),
• bedrovník (je najdlhšou časťou tenkého čreva).

Nakoniec trávenina prechádza do hrubého čreva, ktoré sa začína v pravej dolnej časti brušnej dutiny. Do hrubého čreva putujú nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva. Vstrebávaním (resorpciou) vody sa riedky obsah tenkého čreva zhustí. V hrubom čreve sa nachádzajú kolibaktérie, ktoré štiepia celulózu a spúšťajú proces hnitia bielkovín, čoho sprievodným javom je tvorba plynu. Navyše poskytujú dôležité vitamíny B a K. Nestráviteľné zvyšky sa sformujú do stolice, obalia hlienom a cez konečník sa posúvajú k análnemu otvoru.

Gastrointestinálny systém (GIT) obsahuje veľmi dobre organizovaný mikrosvet životne dôležitých baktérií. Ich množstvo postupne klesá od žalúdka až po hrubé črevo, kde sa ich nachádza najmenšie množstvo.

Análny otvor sa uzatvára zvieračom, ktorý podlieha trvalému sťahu (spazmu). Tento zvierač umožňuje človeku rozsiahlu kontrolu vyprázdňovania čriev.

© EEG biofeedback inštitút Slovensko, www.eegbfb.sk