Pšeničný mozog – Prekvapivá pravda o pšenici a sacharidoch, tichých zabijakoch mozgu

ZAUJÍMAVOSTI Z KNIHY
PŠENIČNÝ MOZOG

Prekvapivá pravda o pšenici a sacharidoch – tichých zabijakoch mozgu
David Perlmutter, M.D.

Už niekoľko rokov robíme nielen s deťmi, ale aj s dospelými. Diagnózy ako autizmus, ADHD, ADD a mnohé ďalšie máme “na stole” prakticky denne. A prax nás naučila, že pred všetkými podpornými terapiami, ktoré s klientmi praktizujeme, je jedna úplne najdôležitejšia. A to je jedlo ako terapia. Pretože nie je novinkou, keď povieme, že črevá sú náš druhý mozog, a to, ako fungujú, výrazne ovplyvňuje – v pozitívnom, ale aj negatívnom smere – náš najvzácnejší orgán, a tým je mozog. Lebo bez neho by nefungovalo ani naše srdce, ktoré mnohí považujú za náš najdôležitejší orgán.

Prečítajte si pár citácií (úryvkov) z jednej z najpozoruhodnejších kníh posledných rokov od certifikovaného praktizujúceho neurológa a odborného asistenta na American College of Nutrition, ktorý získal množstvo ocenení.

Naším cieľom je priblížiť vám túto unikátnu publikáciu, o ktorej si myslíme, že je taká prínosná, že by si ju mal prečítať každý, komu záleží na svojom zdraví, ako aj na zdraví celej rodiny.

KEĎ ZÁPAL ÚTOČÍ NA MOZOG – str. 47

Väčšina z nás chápe, že ak sa v tele nachádza nejaké napätie, jeho prirodzenou reakciou je vytvoriť opuch a bolesť, čo sú príznaky zápalového procesu. Ale zápal vždy neznamená iba negatívnu reakciu. Môže slúžiť aj ako znamenie, že telo sa snaží chrániť pred niečím, čo považuje za potenciálne škodlivé.

Zápal je určený na rýchle riešenie problémov. Nemal by pretrvávať dlhšie časové obdobie a už vôbec nie stále. Ale presne to sa deje miliónom ľudí. Ak je telo neustále vystavené niečomu, čo ho dráždi, zápalová reakcia pretrváva a krvným obehom sa šíri do všetkých častí tela.

V súčasnosti stále viac a viac ľudí začína chápať, že ischemická choroba srdca, hlavná príčina infarktov, môže v skutočnosti viac a viac súvisieť so zápalom ako s vysokým cholesterolom.

Lenže prepojenie zápalu s ochoreniami mozgu, hoci je vo vedeckej literatúre dostatočne opísané, sa zdá akosi ťažko pochopiteľné a v laickej verejnosti je prevažne neznáme. Jedným z dôvodov, prečo si ľudia nedokážu predstaviť „zápal mozgu“ v súvislosti so všetkým, od Parkinsonovej choroby až po sklerózu multiplex, epilepsiu, autizmus, Alzheimerovu chorobu a depresie, môže byť fakt, že na rozdiel od ostatných častí tela mozog nemá receptory bolesti, takže zápal v mozgu nedokážeme cítiť.

KRUTÁ IRÓNIA: STATÍNY – str. 51

Je potrebné popri zlepšovaní prirodzených spôsobov nášho tela – úpravou stravy a pohybom – užívať na zvládanie zápalov aj nejaké lieky? Vôbec nie. Iróniou je, že statíny na zníženie cholesterolu, ktoré patria medzi najbežnejšie predpisované lieky, sa v súčasnosti propagujú ako spôsob na znižovanie celkovej hladiny zápalov. Ale nové výskumy tiež odhaľujú, že statíny môžu znižovať funkčnosť mozgu a zvyšovať riziko ochorenia srdca. Vysvetlenie je jednoduché: ako som už povedal a ešte to zopakujem, aby ste nezabudli, mozog potrebuje na zdravé fungovanie cholesterol. Cholesterol je dôležitou živinou potrebnou na fungovanie neurónov a je základným stavebným prvkom bunkových membrán. Pôsobí ako antioxidant a prekurzor pre významné látky podporujúce mozog, napríklad vitamín D, ale aj hormóny súvisiace so steroidmi (napr. pohlavné hormóny testosterón a estrogén).

Urýchlili sme úpadok svojho mozgu dodržiavaním nízkotučnej, vysokosacharidovej stravy s ovocím ako doplnkom? Dokážeme skutočne kontrolovať osud svojho zdravého rozumu iba pomocou životného štýlu napriek DNA, ktorú sme zdedili? Nebolo by lepšie namiesto investícií do veľkých farmaceutických spoločností zvážiť fakt, že dokážeme prirodzene predchádzať, liečiť a niekedy aj vyliečiť – bez liekov – celé spektrum chorôb spojených s mozgom, ako napríklad ADHD, depresie, úzkosť, nespavosť, autizmus, Touretov syndróm, bolesti hlavy a Alzheimerovu chorobu? Odpoveďou na všetky tri otázky je rozhodne áno. A pôjdem ešte ďalej a budem tvrdiť, že dokážeme predchádzať aj srdcovým ochoreniam a cukrovke. Súčasný model „liečby“ týchto ochorení venuje veľa pozornosti symptomatickému dymu a ignoruje tlejúci oheň. Tento prístup je neefektívny a nie je trvalo udržateľný.

OD ZDRAVIA MOZGU K CELKOVÉMU ZDRAVIU – str. 53

Je neodškriepiteľný fakt, že z evolučného hľadiska potrebujeme pre život a zdravie tuk. Obrovské množstvá sacharidov, ktoré konzumujeme, zásobujú tichú búrku v našom tele a mozgu. A nehovorím iba o spracovaných, rafinovaných potravinách, o ktorých vieme, že nás za ne lekár nepochváli (a naša váha už vôbec nie). Páči sa mi, ako to napísal Dr. William Davis v práci Wheat Belly (Život bez pšenice): „Či už ide o bochník organického viaczrnného chleba s vysokým obsahom vlákniny, alebo krémový koláčik Twinkie, čo presne v skutočnosti jeme? Je nám jasné, že Twinkie je len sladká maškrta a v záujme svojho zdravia máme jesť veľa toho druhého, pretože je to zdroj vlákniny a vitamínov skupiny B bohatý na „komplexné“ sacharidy. Lenže príbeh má vždy aj druhú stranu. Nazrime dovnútra obilniny a pokúsme sa pochopiť, prečo – bez ohľadu na tvar, farbu, „bio alebo nebio“ pôvod – potenciálne ľuďom škodí.“

A práve tým sa budeme zaoberať na ďalších stranách. Ale na rozdiel od Davisovho vynikajúceho vysvetlenia moderného obila pôjdeme ešte o krok ďalej a pozrieme sa, ako môže spôsobovať škody tam, kde by sme to vôbec nečakali. V mozgu.

ÚLOHA LEPKU PRI ZÁPALOCH MOZGU – str. 55
(Nejde iba o vaše brucho)

Keď sa rozprávam s pacientmi o citlivosti na lepok, jedna z prvých vecí, ktoré zvyknem počuť, je niečo ako „Ale ja nemám celiakiu, robili mi testy!“ Snažím sa im čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť, že celiakia, inak nazývaná aj sprue, je extrémny prípad citlivosti na lepok. Celiakia prepukne vtedy, keď alergická reakcia na lepok spôsobí poškodenie v tenkom čreve.

Ak sa nebudeme zaoberať extrémnymi reakciami, ktoré spúšťajú autoimunitné ochorenia ako celiakia, musíme pochopiť, že citlivosť na lepok môže zasiahnuť akýkoľvek orgán v tele, aj v prípade, že tenké črevo nebude postihnuté vôbec. Znamená to, že hoci človek nemusí mať celiakiu tak, ako je zadefinovaná, ale ak je citlivý na lepok, je vystavený veľkému riziku zvyšok jeho tela – vrátane mozgu.

Treba pochopiť, že potravinové alergie sú zvyčajne odpoveďou imunitného systému. Môžu sa vyskytnúť aj vtedy, ak telu chýbajú správne enzýmy potrebné na trávenie istých zložiek potravín. V prípade lepku jeho „lepkavá“ vlastnosť prekáža štiepeniu a absorpcii výživných látok. A zrejme si dokážete predstaviť, že zle strávená strava necháva mazľavé zvyšky v čreve, čo zasa nabáda imunitný systém, aby „skočil“ do akcie a začal útočiť na sliznicu tenkého čreva. Ľudia, u ktorých sa prejavia symptómy, sa sťažujú na bolesť brucha, nevoľnosť, hnačku, zápchu a napätie v črevách. Ďalší však vôbec nemajú zreteľné príznaky gastrointestinálnych problémov, ale aj napriek tomu môžu prežívať tichý útok niekde inde v tele, napríklad v nervovom systéme. Zapamätajte si, že pokiaľ telo negatívne reaguje na stravu, pokúša sa riešiť poškodenie tým, že vyšle molekuly zápalového procesu, aby označili čiastky potravy za nepriateľov. To povedie k tomu, že imunitný systém neustále vysiela zápalové chemické látky, bunky zabijakov, v snahe odstrániť nepriateľa. Tento proces často naruší sliznicu a zanechá črevo poškodené, čím vzniká ochorenie známe ako „syndróm priepustného čreva“. Keď už raz máte priepustné črevo, stávate sa v budúcnosti vysoko náchylný na ďalšie potravinové alergie. A nápor zápalov vás môže vystaviť aj riziku vzniku ďalších autoimunitných ochorení.

NADBYTOK LEPKU V MODERNEJ STRAVE – str. 72

Ak je lepok taký zlý, ako sa nám podarilo konzumovať ho a prežiť tak dlho? Rýchla odpoveď znie, že od čias, keď naši predkovia prišli na spôsob, ako pestovať a mlieť pšenicu, nejeme stále ten istý druh lepku. Obilie, ktoré konzumujeme teraz, sa len málo podobá obiliu, ktoré sa dostávalo do stravy našich predkov približne pred 10 000 rokmi. Odkedy Gregor Mendel napísal v 17. storočí svoje diela o krížení rôznych rastlín na získanie nových druhov, naučili sme sa miešať a kombinovať druhy a vytvorili sme neurčitých potomkov obilnín. A hoci sa naše genetické zloženie a fyziológia od čias našich predkov príliš nezmenili, náš potravinový reťazec prešiel za ostatných 50 rokov radikálnou premenou.

Moderná výroba potravín vrátane genetického bioinžinierstva umožnila pestovať obilniny, ktoré obsahujú 40-krát viac lepku ako obilniny vyšľachtené iba pred niekoľkými desaťročiami. Len ťažko sa dá zistiť, či sa tak stalo úmyselne, na zvýšenie výnosov, alebo v snahe vyhovieť chuti ľudí. Ale jednu vec vieme určite: moderné obilniny s obsahom lepku sú oveľa návykovejšie ako kedykoľvek predtým.

Ak ste niekedy pocítili príval „potešenia“ po tom, ako ste zjedli žemľu, šišku alebo croissant, nie je to len vaša predstava a nie ste v tom sami. Už od konca 70. rokov 20. storočia vieme, že lepok sa štiepi v žalúdku a stáva sa zmesou peptidov, ktoré dokážu prekročiť krvnú bariéru smerom do mozgu. Keď už získajú prístup, dokážu sa naviazať na morfínový receptor v mozgu a spôsobiť zmyslové potešenie. Ide o ten istý receptor, na ktorý sa naviažu opiáty  so svojimi príjemnými a návykovými účinkami. Prví vedci, ktorí odhalili tieto javy, Dr. Christine Zioudrouová a jej kolegovia v Národnom inštitúte zdravia, pomenovali polypeptidy vplývajúce na mozog exorfíny, čo je akási skratka pre exogénne zložky podobné morfínu, čím sa odlišujú od endorfínov, látok pôsobiacich proti bolesti, ktoré telo produkuje prirodzene.

Na exorfínoch je zaujímavé – a ďalej to potvrdzuje ich dosah na mozog –, že ich vplyv sa dá zastaviť liekmi blokujúcimi opiáty, ako naloxone a naltrexone – čo je rovnaký liek, aký sa používa na zvrátenie pôsobenia opiátov ako heroín, morfín a oxykodón. Dr. William Davis opisuje tento fenomén vo svojej knihe Wheat Belly (Život bez pšenice): „Takto vyzerá váš mozog po podaní pšenice: trávenie vyprodukuje zložky podobné morfínu, ktoré sa naviažu na receptory opiátov v mozgu. To spustí určitú formu odmeny, jemnú eufóriu. Keď sa tento efekt zablokuje alebo sa nekonzumujú žiadne potraviny vytvárajúce exorfín, niektorí ľudia prežívajú značne abstinenčné stavy.“

Je dôležité poznamenať, že nárast citlivosti na lepok nie je len výsledkom zvýšeného obsahu lepku v súčasných priemyselne spracovaných potravinách. Je to aj výsledok príliš veľkého množstva cukru a množstva potravín, ktoré podporujú zápalové reakcie.

POZOR VŠETCI, KTORÍ UCTIEVATE SACHARIDY A BOJÍTE SA TUKOV – str. 79
Pravda o skutočných priateľoch a nepriateľoch mozgu

„Žiadna diéta neodstráni z vášho tela všetok tuk, pretože mozog pozostáva takmer výlučne z tuku. Bez mozgu by ste možno vyzerali dobre, ale vaše schopnosti by stačili tak maximálne na politiku.“ – GEORGE BERNARD SHAW –

Medzi moje najpozoruhodnejšie prípady patria ľudia, ktorí celkom zmenili svoj život a zdravie úplným odstránením lepku zo stravy, s tým, že sa začali zameriavať na tuky namiesto sacharidov. Videl som, ako tento posun vo výžive ukončil depresiu, uľavil od chronickej únavy, zvrátil cukrovku 2. typu, zastavil obsedantno-kompulzívne správanie a vyliečil mnohé neurologické choroby od psychickej únavy až po bipolárnu poruchu.

Naše telá prosperujú, keď dostávajú „dobré tuky“, a cholesterol je jedným z nich. Naopak, keď prijímame obrovské množstvá sacharidov, aj keby tie sacharidy boli bezlepkové, celozrnné a s vysokým obsahom vlákniny, nedarí sa nám až tak dobre. Zaujímavé je, že ľudská potreba sacharidov v potrave je prakticky nulová; dokážeme prežiť s minimálnym množstvom sacharidov, koré podľa potreby dokáže zabezpečiť pečeň. Ale bez tuku dlho nevydržíme. Väčšina z nás si však spája predstavu konzumácie tukov s tučnotou, pričom v skutočnosti nemá obezita – a jej metabolické dôsledky – s konzumáciou tukov v strave takmer nič spoločné a, naopak, priamo súvisí so závislosťou od sacharidov.

To isté platí o cholesterole: konzumácia potravín s vysokým obsahom cholesterolu nemá žiadny vplyv na skutočné hladiny cholesterolu a údajný vzťah medzi vysokým cholesterolom a vysokým rizikom srdcových ochorení je úplný klam.

Toto je len zlomok zaujímavých informácií, ktoré sme pre vás vybrali. Veľmi odporúčame prečítať si ju celú, lebo vďaka tým pár hodinám, ktoré strávite pri jej čítaní, pochopíte princípy fungovania nášho tela a aj to, čo a prečo nás dokáže zachrániť a venovať nám dlhý, šťastný a najmä zdravý život.

© BIOFEEDBACK THERAPY www.biofb.sk

David Perlmutter: Pšeničný mozog
Z anglického originálu Grain Brain, ktorý vydalo vydavateľstvo Little Brown and Company, Hachette Biik Group, New York (USA)
Copyright 2013 by David Perlmutter, M.D.

Vydal AKTUELL, Bratislava, Slovenská republika
Slovak edition AKTUELL 2015
www.aktuell.sk